Ako dobrovoľník v Taliansku

Autor: Erik Szabó | 4.10.2016 o 16:55 | Karma článku: 3,76 | Prečítané:  459x

Potom ako som ukončil prácu vo Vysokých Tatrách, som hľadal ďalšie zaujímavé miesto respektíve prácu , v ktorej by som mohol niečo zaujímavé zažiť. Na web stránke úradu práce som našiel ponuku.

Dobrovoľník cez EVS v Taliansku. Znelo to zaujímavo, doprava a ubytovanie bolo zadarmo a k tomu sme mali dostávať ešte aj vreckové. Tak prečo nie? Napísal som e mail a keď sa mi ozvali, bol som veľmi rád. Bol som rozhodnutý. Musel som vyplniť nejaké dotazníky, no nezabralo to veľa času a rád som si popísal po dlhšom čase v Angličtine. Nasledovalo stretnutie v Čadci, kde sme sa dozvedeli bližšie informácie o projekte.

Môj kamarát sa mi ozval, že sa môžem zastaviť v Bratislave deň dopredu a potom ráno vycestujem. Bol to dobrý nápad lebo som sa nemusel obávať, či vlak bude meškať alebo nebude. Večer sme sa porozprávali aj s jeho spolubývajúcim pri pivku a ráno ma odprevadil na železničnú stanicu, kde som očakával príchod Mateja ( ďalšieho dobrovoľníka ). S Monikou, ďalšou účastníčkou zo Slovenska sme sa stretli až vo Viedni na letisku. Leteli sme do Ríma a z Ríma do Bari. V Bari nás očakávala skupinka mladých dievčin z Polska, s ktorými sme pokračovali do Altamury, konečným cieľom našej cesty.

Rád by som podotkol, že v Taliansku som nikdy predtým nebol. Šok číslo jedna: doprava. Bola šialená, každý trúbil na každého a pri predbiehaní neplatili žiadne pravidlá. Po príchode nás vyzdvihla Birgit. Naša koordinátorka pre náš projekt. Pôvodom z Rakúska, no rozhodla sa žiť a ostať v Taliansku ( pôvodne tiež prišla ako dobrovoľníčka ). Rozdelili nás do troch domov. Family house ( nakoľko bývali u rodiny ), Sv. Tereza ( oproti bol kostol Sv. Tereza ) a Porta Bari ( oproti sa nachádzala historická brána  – Porta Bari ). V týchto troch domoch bývali dobrovoľníci zo Španielska, Francúzska, Anglicka a jedna Slovenka.

Ja som býval v dome Sv. Tereza, kde som sa stretol s novými dobrovoľníkmi z Macedónska, Poľska a zabehnutými dobrovoľníčkami z Francúzska. Prvý večer sme si všetci sadli v našej kuchyni a rozprávali sa o všetkom možnom. Vládla dobrá nálada a veľa sme sa nasmiali. Druhý deň sme sa stretli v office organizácii, ktorá nás hostila. Všetci sme sa zoznámili a predstavili si našu účasť a vízie na projekte.  Po dvanástej čakal šok číslo dva: siesta. Každý deň sme mali cca štvorhodinovú prestávku, kedy sme si nakupovali jedlo, varili obed a oddychovali.

Altamura je veľmi pekné mesto na juhu Talianska v časti Puglia. Námestie z mramorovej dlažby, úzke uličky, domáce obchodíky. V centre všade autá a skútre. Kvalitná zmrzlina a domáce pekárne, rýchlo sme si zvykli na maškrtenie. Po poobednej aktivite sme vyrazili do uličiek, prezrieť si toto čarovné mesto v nočnej atmosfére. Šok číslo tri: o druhej v noci je na námestí viacej ľudí ako o druhej poobede. Je to pochopiteľné, ale pre mňa to bol nezvyk. Keďže majú siestu ich režim je posunutý a poobede sú obrovské horúčavy.

Šok číslo štyri: mangiare teda jedlo. Potraviny a jedlo v Taliansku boli výborné, veľa druhov cestovín, syrov a  proste všetkého čo sa dá zjesť. V Baroch si môžete kúpiť obľúbený drink alebo si môžete vybrať miestnu maškrtu. Náš cieľ bol jasný ušetriť peniaze a cestovať. Cestovať najviac ako sa bude dať a to sa nám aj podarilo. Prvé sme navštívili mestečko Alberobello, čo v preklade znamená pekný strom. Má typickú historickú architektúru malých bielych domčekov južného Talianska. Ďalšie mesto bolo pobrežné Bari, kde sme sa prvý krát dostali k moru. Pláž bola plná ľudí a nie práve najčistejšia ale boli sme radi, že sme pri vode. Ako ďalšiu cestu sme si zvolili dobrodružnejšiu výpravu, s tým že budeme spať niekde na pláži. Prvý deň sme navštívili mestá Polignano a Mare, Monopoli, Ostuni a následne sme sa dostali do Lecce. Potom ako sme sa tu rozdelili a zmeškali posledný autobus na pláž, nastala menšia panika. Ale všetko sa vyriešilo a nakoniec sme sa dostali na pláž taxíkom po zjednaní ceny. Vybrali sme miesto na pláži, postavili stany a trochu to oslávili. Druhú noc sme prespali pár kilometrov vyššie na pláži. Nasledujúci výlet sme sa rozdelili. Baby sa rozhodli ísť do Ríma a my chalani sme sa pripojili ku Francúzkam a Španielom. Naším cieľom bolo stopovať do mesta Trani. Rozdelili sme sa na tri tímy. Ja a Francúzky, Slovák Maťo s Macedónčanom Janem a Španieli. Podarilo sa nám dostopovať do mesta Molfetta, ďalej do Bisceglie a následne do Trani. Bola to ďalšia skúsenosť, ktorá mi osvedčila stopovanie ako skvelý spôsob cestovania. Posledný výlet bol do slávneho Neaopolu, kde sme navštívili sopku Vezuv, opustené mesto Pompeje a samotný Neapol.

Ako prebiehalo dobrovoľníctvo?

Prvý týždeň sme spoznávali mesto, zoznamovali sa s aktivitami v organizácii. Napríklad každý piatok sa robil youth club pre deti, kde sme spolu s miestnymi deťmi hrali hry a vymýšľali rôzne aktivity. Druhý týždeň sme mali výučbu Taliančiny. Tretí týždeň sme začali s prípravou festivalu. Zháňali sme drevené palety, či časti dreva, ktoré by sme mohli použiť. Vytvorili sme koše na odpadky, stojany na bicykle. Išlo o Festival dei Claustri. Claustri je vačšia časť uličky, ktorú sa organizátor festivalu snažil využiť celoročne, zásobili uličky kvetinami a podobne. Na festivale bolo viacero stánkov, išlo výstavu umenia,  výrobkov, čistenia grafitti a rôznych prezentácií.

Tento mesiac bol výborný a tešil ma každý deň, ktorý priniesol vždy niečo nové a zaujímavé. Boli aj ťažšie chvíle kedy som sa s niekým nezhodol, no pozitívne zážitky zvalcovali všetky pochybnosti. Na záver by som chcel pozdraviť všetkých skvelých ľudí, ktorých som vďaka projektu mohol stretnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?